Pustiť si živý prenos na platforme twitch a potom si už iba nečinne vychutnávať zápas svojho obľúbeného tímu alebo reláciu, ktorá sa práve blíži do svojho finišu. To je pocit, ktorý pozná každý z nás. Málokto však už vie, koľko práce stojí za prípravou takého vysielanie a čo všetko musí technik zabezpečiť pre správny chod produkcie.

Toto "remeslo" však dokonale pozná Matúš Bedrich. Človek, ktorý pracuje v slovenskej ešportovej agentúre Yvents, kde ma na starosti technické zabezpečenie ešportových eventov ako je Y-Games PRO Series alebo Majstrovstvá SR v elektronických športoch. Ešportový segment sa totiž neskladá iba z hráčov a manažérov. Za prípravou online alebo offline podujatia stoja reálni ľudia, ktorí sa v réžii starajú o to, čo uvidíme na obrazovke svojich digitálnych zariadení.

Čo sa dozvieš v rozhovore:

• Ako sa dostal k ešportovým vysielaniam
• Čo je na jeho práci najťažšie
• Detaily z priebehu ešportového vysielania
• Či je podľa neho práca technika v ešporte nedocenená
• Aké komické situácie zažil v réžii

Ahoj, Matúš. Skús bežnému laikovi vysvetliť v čom spočíva tvoja práca?

Starám sa o vysielania v slovenskej ešportovej agentúre Yvents, väčšina komunity nás ale pozná vďaka Y-Games PRO Series, Y-Games alebo Majstrovstvám Slovenskej republiky v elektronických športoch.

Čo sa týka vysielaní, pripravujem komplet technickú a pri niektorých projektoch aj vizuálnu stránku finálneho produktu. Aby som bol možno konkrétnejší, moja práca zahŕňa napríklad prípravu scény, grafík, stavby réžie, nastavenie kamier, ale napríklad aj strih počas vysielania a prácu so záznamom po vysielaní. Občas sa ale nájde aj nejaká “neešportová” aktivita, ako panelové diskusie alebo konferencie.

Čo ťa vlastne doviedlo k tvojej terajšej práci? Zaujímal si sa v mladšom veku o ešport?

Povedal by som, že kontakty a situácia. V minulosti som streamoval na platforme Twitch, kde som hrával prevažne CS:GO, Call of Duty a Assassin’s Creed. Do toho mi prišli ale školské a neskôr aj pracovné povinnosti, takže som sa tomu už nemal čas veľmi venovať. Na Y-Games a MSR som si našiel vždy čas. Skrz kamaráta, ktorý v tom čase robil vo firme som sa dostal k príprave vysielaní po tej technickej stránke. Neskôr, už počas výšky ku koncu roka 2019 ma agentúra oslovila na aktívnejšiu spoluprácu na pozícii eventového technika a z toho sa kvôli pandémii vyformovala pozícia livestreamového technika. Dá sa povedať, že táto práca je pre mňa dreamjob, aj keď niekedy je to veľmi náročné.

Ešport je moja srdcovka cca od roku 2010. Pamätám si ako sme ešte na základnej so spolužiakmi tajne sledovali počas vyučovania broadcasty z rôznych turnajov. V priebehu rokov som nesledoval len CS:GO scénu ale aj League of Legends a Rainbow Six Siege. Bohužiaľ, teraz už je toho času menej, ale rád si vo voľnom čase pustím nejaké vysielanie, samozrejme, aj z tuzemskej scény.

Čo sa týka nejakého pôsobenia, respektíve hrania je to o čosi smutnejšie. CSko hrám už asi 14 rokov a pamätám si ešte na dobu, keď sa mladí hráči delili na “Steam” a “Nonsteam” alebo gathery na stránke naplno.sk. Zahral som si dokonca aj v nejakých amatérskych organizáciách a tímoch, no naozaj 100% odhodlanie neustále trénovať sa u mňa v tej dobe nenašlo.

Ako teda vyzerá tvoj bežný deň pred vysielaním? Čo všetko musíš pripraviť a zabezpečiť?

Pri ligách je to o niečo jednoduchšie, keďže väčšina príprav je dokončená pred prvým vysielaním, prípadne pomedzi prvé vysielania. Približne 3-4 hodinky pred vysielaním, ak je to možné, sa snažím doraziť do našej réžie, aby som si komplet skontroloval, či všetko v réžii funguje. Postupne prejdem k scénam, respektíve do štúdia, kde si skontrolujem osvetlenie, zábery kamier a taktiež zvuk. Ak mám toto prebehnuté, tak sa pustím do aktualizácie grafík a kontroly ich funkčnosti, postupne si skontrolujem aj reklamné spoty. Na záver si kontrolujem tzv. riadiace dokumenty k vysielaniam, kde máme spísané komplet informácie, ale aj zmeny k vysielaniam daného projektu a ešte pre istotu aj správy na Teamse alebo WhatsAppe, či sa nájde nejaká informácia tam.

Takto vyzerá zákulisie réžie počas vysielania Source: Night of Chances

Dala by sa označiť tvoja práca za stresujúcu?

Samozrejme. Myslím si, že stres sa nájde pri akomkoľvek vysielaní alebo aj evente a ešporty nie sú výnimka. Avšak s kolegami tvoríme prevažne mladý kolektív a užijeme si aj veľa zábavy.

V mojom prípade by sa dalo povedať, že ide o stres z pocitu zodpovednosti, keďže mi na mojej práci záleží a hnevá ma, keď sa niečo nestíha alebo sa niečo nepodarí zrealizovať tak ako by sme si predstavoval. To sú emócie, ktoré človek musí proste kontrolovať a neprenášať ich na svoje okolie.

Príde ti, že je práca technika v ešporte nedocenená? Hovorí sa často len o hráčoch, manažéri dostavajú tiež priestor na diskusie, ale o ľuďoch, čo majú na starosti celý chod produkcie a vysielania už toľko nepočujeme.

Úprimne, táto otázka je pre mňa taká dosť rozpoľujúca. Myslím si, že vždy je tam priestor trošku viac informovať o tom, kto vlastne na projekte robí. Či už sú to observeri, grafici, zvukári, strihači ale aj admini alebo projektoví manažéri. V poslednom čase sa pohrávame s myšlienkou titulkov na závere vysielania, prípadne “Did you know?” pop-up správ, no myslím si, že to chce dostatočne dobré spracovanie. Keď to ale porovnám s inými vysielaniami, ako napríklad hokej alebo futbal, ktoré sú tu dlhšie, tak oproti ľuďom, ktorí robia tieto projekty dostávame neporovnateľne viac priestoru. Ako bonus k tomu pri ešporte, tak isto ako pri iných broadcastoch, platí, že kto v odbore pracuje, ten vie. Keďže sa aspoň z časti, čo sa týka produkcii rôznych agentúr a projektov, medzi sebou poznáme.

Z toho čo som odsledoval, mám normálne pocit, že dostávam najviac priestoru z ľudí, ktorí dávajú ešportové vysielania dokopy. Ako príklad uvediem to, že sa vyskytujem na niektorých memes z “behind the scenes”, talent tím ma veľmi rád spomína počas vysielaní a na minuloročnej PRO Series som sa dokonca dostal až pred kameru na rozhovor s Dev1m. Možno je to aj na škodu, keďže takto každý vie, kto je za "kixy" v našich vysielaniach zodpovedný, no nevadí mi to. Samozrejme chyby ale vždy zamrzia, najviac tie, ktoré neviem hneď odstrániť.

Source: Archív Matúša Bedricha

Vidíš teda vysielanie z celkom iného uhla ako divák. Kde sú preto podľa teba najväčšie nedostatky? Ako by si zhodnotil celkovú kvalitu?

Najväčší problém je vždy čas. No druhým problémom je aj nedostatočné zázemie. Ešporty sú u nás pomerne dosť mladé. Nie v zmysle scény, ani čo sa týka turnajov, no skôr ide o vec rozpočtov, hlavne v týchto neistých dobách. Prizepooly rastú, no veľakrát sa človek dostáva do situácie, kedy má vymyslené super veci, ale nemôže ich zrealizovať kvôli budgetu. Ukrojiť z tej predstavy alebo sna vždy zabolí. Aby som nebol len negatívny, toto je určite vec, ktorá sa zlepšuje pomaly každým projektom.

Pripravuješ vlastne aj produkciu pre LAN eventy. Tie sa od online prostredia značne líšia. Čo ako technik musíš všetko zabezpečiť pre LAN event?

Priznám sa, čo sa týka mojich skúseností je kvôli covidu online k offlinu v pomere asi 20:1. Dúfam, že sa to čo najskôr začne meniť a bude čím ďalej tým viac offline eventov aj z našej “stajne”. Rozhodne najväčším rozdielom pre mňa sú diváci priamo na mieste. Človek musí premýšľať nie len nad tým, čo je pred kamerou, ale aj nad tým čo je za ňou. Cieľom je vždy dodať čo najkrajší zážitok pre ľudí na mieste, ale aj doma pri počítači, prípadne telefóne. Myslím si, že väčšinu tých offline/online rozdielov cítia hlavne projektoví manažéri a admini, ktorým sa počet zodpovedností niekedy niekoľkokrát znásobí.

Aj takto vyzerajú podujatia, na ktorých sa podieľa Matúš Source: Archív Matúša Bedricha

13-16.októbra by vás s Yvents mal čakať veľký event v nitrianskom Agrokomplexe (MSR v elektronických športoch). Zariaďuješ už teraz veci okolo techniky, čo vlastné musíš zaobstarať pre podujatie takého formátu?

Na túto akciu sa veľmi teším a zároveň sa priznám, že z nej mám obrovský rešpekt. V tomto čase pripravujem zoznam techniky, ktorá bude potrebná a taktiež by som chcel vytvoriť nejakú ideu toho, čo všetko vo vysielaniach bude. Neskôr samozrejme budem vytvárať grafiky a potom priamo na evente stavať štúdiá a réžiu. No nebudem prezrádzať viac, nechajte sa prekvapiť!

Sú niektoré hry náročnejšie na vysielanie?

Veľmi záleží na tom o akú “úroveň vysielania” ide. Pokiaľ chce človek spraviť veci naozaj dobre, môže byť komplikovaná a náročná akákoľvek hra. Neviem či úplne dáva zmysel tieto hry nejako menovať a a priblížiť, kde vlastne je ten háčik, no rád by som zopár prípadov spomenul.

RIOT nie je úplne kamarátsky čo sa týka nepartnerských, no niekedy aj partnerských turnajov a vysielaní. K veľa veciam, ako sú napríklad pekné custom overlaye ťahajúce informácie z hry sa človek proste nedostane. Je ale pochopiteľné, že si to tak držia, keďže práve turnaje pod záštitou developera by mali byť tie naj-top-top.

Valve má taký, veľmi divný vzťah ku svojim hrám… Dota 2 je úplná malina na livestream. Je príjemná, teda aspoň pre mňa, na pozeranie aj v základe, bez akýchkoľvek pridaných overlayov. CS:GO na druhej strane vyžaduje externé programy, bojovanie s enginom alebo renderovaním a mágiu v HLAE… Konzolové hry vedia byť nočná mora, čo sa týka online-u (stream na Youtube/Twitch, ktorý je taký default pri týchto hrách beriem stále ako riešenie “na kolene” a PS/XBOX neponúka stabilné riešenie) a mobilné hry závisia na emulátoroch alebo na krkolomnom screengrabe. Ale tak…na konci dňa, presne na riešenie takýchto problémov tu som a musím uznať, že sa zatiaľ celkom bavím.

Matúš (horný rad - prvý sprava) počas jedného z eventov Source: Yzone

Je v produkcii priestor na tragikomické situácie? Z vlastnej skúsenosti viem, že pri realizácii contentu a video-formátu neprebieha všetko tak hladko, ako sa možno na prvý pohľad zdá, a kým sa finálny produkt dostane ku konzumentovi, vznikne častokrát okolo toho veľký chaos. Máte to vy v produkcii podobne?

Samozrejme. Niektoré vysielania prebiehajú úplne hladko, v iných sa objavia chyby a misskomunikácie, ale aj vtipné momenty. Niekedy môžete mať pripravené všetko do úplných detailov, ale stane sa nepredvídateľná situácia a musíte na ňu vedieť okamžite reagovať. Ideálne samozrejme tak, aby si divák nič nevšimol Veľakrát človek ani nečaká, keď niečo také príde a potom sa už len modlí, aby bol už radšej doma v posteli. Samozrejme cieľom je mať tie vysielania bezchybné, no úprimne? Strojené vysielania, kde si každý odrapoce čo má a ide preč podľa mňa nie sú až také záživné. Veľa vecí sa k vám, ako divákom ani nedostane. Ako príklad mi napadá moje kamarátstvo s Milanom "bito" Bitalom (komentátor pre hru Fifa a CS:GO - pozn.red.), kedy neprejde chvíľa, kedy by sme sa nepodpichovali a niekedy sa to dostane aj do výstupu.

To je samozrejme niečo, čo mám priamo pod kontrolou, no ľudí okolo seba a techniku bohužiaľ niekedy nie. Preto sa už aj stalo, že raz po asi štvrtom predĺžení (v hre CS:GO) sme si v réžii užili mentálne zrútenie komentátora, ktorý už chcel a vraj aj mal byť 2 hodiny preč z vysielania alebo tlačidlo “mute”, ktoré z nejakého zázračného dôvodu nevypne komentátorom mikrofóny a von sa dostane úprimný názor na výkony podané v poslednej hre. Rozdiel oproti tvorbe video obsahu, kde existuje nejaká postprodukcia je práve to, že človek nemá niekedy čo spraviť aby situáciu zachránil alebo sa jej vyhol. No myslím si, že aj na to sa už našiel v poslednej dobe liek.

Ako sa môže mladý človek, zapálený do techniky dostať do ešportovej produkcie a podieľať sa tak na vysielaní ešportových zápasov?

Vždy je to o tom, že sa treba ozvať. Kontakty samozrejme pomôžu dostať sa bližšie do toho zákulisia, no nemyslím si, že sme agentúra, ktorá by odmietala šikovných a zapálených ľudí, práve naopak. Niekedy stačí len napísať krátky mail na info@ygames.sk alebo správu na niektorej z našich sociálnych sietí a tie dvere, nielen čo sa týka vysielaní, budú otvorené.

Matúš Bedrich pri svojom pracovnom nasadení Source: Night of Chances