Keď pred pár týždňami obletela slovenský internetový priestor správa, že Slovák Oliver "Skiter" Lepko sa stal víťazom najprestížnejšieho turnaja v hre Dota 2, napadlo mi, že popri jeho fenomenálnom úspechu sme zažili viacero podobných momentov. Momentov, kedy si rodáci z našej malej krajiny našli cestu k majstrovskému titulu na tých najprestížnejších ešportových podujatiach. Ich zásluhy však z viacerých príčin neboli tak silno medializované.
Mohlo za to niekoľko faktorov, avšak hlavný je ten, že mnoho tých úspechov sa udialo v rokoch, kedy mainstreamové média nejavili o elektronický šport absolútne žiadny záujem a celý segment bol u nás, ale aj vo svete vo svojom vývine.
Preto si myslím, že dnes, v roku 2022 by nebolo na škodu pripomenúť alebo dokonca dať do povedomia 3 veľké miľniky, ktoré formovali domáci ešport. Nemám však na mysli úspechy z "nedávnej" minulosti, ako je napríklad výhra HellRaisers na Copenhagen Games 2016, Majstrovský titul ČR na MS v Hearthstone, postup Sinners do ESL Pro League alebo viaceré počiny domácich hráčov v League of Legends. Ide skôr o úspechy, ktoré sa udiali pred viac ako 9 rokmi, a na ktoré si väčšina z nás spomína len matne alebo ich vôbec nezažila.
HakkiJunior ako majster sveta v TrackManii
Neodmysliteľná súčasť TrackManie, člen siene slávy česko-slovenského ešportu a dlhé roky ikona domácej scény. Erik "hakkiJunior" Leštach už ako malé dieťa podľahol virtuálnemu pretekaniu v TrackManii. Neustalym jazdením si došiel v hlavnom meste Francúzska po titul majstra sveta, stalo sa tak pred 11 rokmi. Týmto si nesplnil len svoj veľký sen, ale otvoril si aj dvere k spolupráci so svetoznámym výrobcom energetických nápojov - Red Bullom.
Do Paríža prišiel HakkiJunior ako favorit, rovnaký status mal však aj jeho kolega z eSuby a ďalší Slovák Marek "tween" Pacher. De facto tak tvorili najväčšiu elitu v tejto hre Slováci. Papierové predpoklady sa počas turnaja napĺňali do bodky a rozstrel o titul sa konal výhradne medzi reprezentantmi eSuby.
V momente, kedy sa zdalo, že HakkiJunior stráca pôdu pod nohami, zapol rodák z Považskej Bystrice svoj ultímatný mód a elitný súboj s tweenom začal otáčať vo svoj prospech. "Tween začal s desaťbodovým náskokom a ja som sa snažil hlavne držať tempo. V jednu chvíľu ale mal náskok 22 bodov a vtedy som si povedal, že buď teraz, alebo nikdy. On vtedy začal kaziť a ja som začal jazdiť na vrchole svojich limitov, spomína Hakki po rokoch v rozhovore pre portál playzone.cz.
Práve finálová jazda na hrane limitov rozhodla, že zlato ukoristí on. Totiž, aj to je vlastnosť, ktorá robí šampiónov. Vysporiadať sa v tých najzložitejších chvíľach s narastajúcim tlakom a mentálnou záťažou. Hakki to v ten deň dokázal lepšie. Tween sa tak musel uskromniť a z Paríža si odnášal "iba" striebro. Rovnaký osud ho postretol ešte 3x.
Tak, či tak, obaja vyjazdili na svetovom šampionáte pre Slovensko historický úspech a to bez ohľadu na ich vzájomné poradie. TrackMania síce nemala nikdy takú sledovanosť ako Counter-Strike, Dota alebo Lolko, ale bol to jeden z mála ešportových titulov, kedy si Slovensko mohlo povedať, že ponúka to najlepšie, čo sa dá získať. Minimálne v roku 2011 to bola realita.
Keď Česi a Slováci dobyli Counter-Strike
27.novembra ubehne 13 rokov od momentu, kedy Slováci a Česi ovládli Counter-Strikovu mapu sveta. Aspoň vo verzii Source. DreamHack Winter bol dlhé roky prestižným eventom, ktorý sa každoročne konal vo Švédskom Jönköpingu. V roku 2013 sa tam dokonca odohral prvý Major v CS:GO, o rok na to sa tam Major konal opätovne.
Keď sa slovenski fanúšikovia pozerali v roku 2014 na GuardiaNa, ako vo farbách NaVi zvádza semifinálový súboj proti neskorším víťazom z LDLC, mnohí z nich možno netušili, že na tomto turnaji už raz triumfoval. Aj keď v inom tíme a dokonca, aj v inej verzii Counter-Striku. Ten úspech, ktorý však vtedy s česko-slovenskou zostavou vybojoval, nemal dlhé roky v našich končinách žiadnu konkurenciu.
Ladislav "GuardiaN" Kovács, Martin "UN" Stehlík, Petr "pR" Novák, Karel "Sneix" Pavlica a v neposlednom rade, Marek ".PhP" Kadek. To je zostava, ktorá pod hlavičkou Reason Gaming ovládla turnaj vo Švédsku. CS:Source nemal tak prepracovaný turnajový systém ako dnešné CS:GO, niečo ako Major a stickerky v hre vtedy neexistovali a hlavne bol vždy v tieni svojho staršieho súrodenca "CS 1.6". DreamHack bol však vtedy tá najväčšia súťaž, akú ste mohli vyhrať.
Prizepool 5000 amerických dolárov sa možno zdá popri dnešných sumách ako pokus o nepodarený vtip, avšak na rok 2009 to bol v ešporte poriadny balík, ktorý vám na slovenských alebo českých LANkách nikto ani omylom nedal. Vo veľkej miere sa totiž súťažilo o počítačové komponenty alebo príslušenstvo.
Finálový súboj navyše zviedli Reason Gaming proti svojim rivalom z VeryGames, ktorí im pár mesiacov predtým uštedrili bolestivú porážku vo finále LAN79, bol to teda čas na pomstu.
A veruže to bolo finále, ako sa patrí. O osude BO3 zápasu rozhodla až tretia mapa, kde sme videli plný počet kôl. Záznam z finále je síce dnes už len ťažko dohľadateľný, avšak môžem prezradiť, že posledné kolá boli poriadne hektické. A o česko-slovenskom víťazstve rozhodla aj "vyššia moc", ktorá dodala našim potrebné šťastie. Ako však znie jedno veľké športové klíše - "Šťastie praje pripraveným".
Práve rozhodujúce kolo zápasu nám aspoň v retrospektíve priblížil vtedajší kapitán tímu, Marek Kadek, alias .PhP, ktorý sa musel v rozhodujúcom kole popasovať s neľahkou situáciou, v ktorej sa rozhodol zariskovať. „Rozhodujúce kolo, pár sekúnd do konca, bomba im ostala v baráku a už nemali čas sa po ňu vrátiť a položiť, tak ma hľadali, ja som sa schoval za chladničku, pozeral do steny (aby mi netrčal tlmič) a dúfal, že ma nenájdu. Nenašli.“, spomína po rokoch na jednu z najdôležitejších chvíľ vo svojej profesionálnej kariére.
Čo nasledovalo po tom, bola už iba radosť a historický zápis. Aj samotný .PhP považuje toto víťazstvo za to najcennejšie, aké vo svojej kariére získal. Keď sa teda nabudúce bude viesť polemika o tom, ktorý CZ/SK bol v histórii Counter-Strike scény tým najlepším, nikdy by sa nemalo zabúdať na Reason Gaming z roku 2009, respektíve na eSubu z roku 2008, kde predtým pôsobil .PhP a jeho spoluhráči.
Zlatá výprava eSuby na Copenhagen Games
Tento miľnik, o ktorí sa v roku 2013 postarali reprezentanti eSuby už bol síce viackrát prekonaný, avšak udial sa tak dávno, že si zaslúži svoju zmienku. Keď bola hra, v ktorej v rámci tuzemskej scény, mali Česi jednoznačnú prevahu, bolo to League of Legends. Koniec koncov to dosvedčuje vybojované zlato eSuby na populárnej LAN akcii Copenhagen Games.
Dres eSuby vtedy obliekalo 5 Čechov, konkrétne išlo o Michala "Gorny" Fiebicha, Jána "Rikytan" Kusáka, Tomáša "Nardeus" Maršáleka, Vojtěcha "Dirtgen" Kratěna a samozrejme aj o Pavla "Herdyn" Mikeša, dnes už člena siene slávy česko-slovenského ešportu.
Modrá krv v nabitej konkurencii európskych tímov ukoristila zlato a 4000€. Opäť treba podotknúť, že na ten rok išlo o skutočne veľkú finančnú odmenu. Zvlášť, ak si uvedomíme, že offline event v Dánsku mal medzinárodný charakter. Táto výhra je retrospektívne príjemnou spomienkou a zároveň pripomienkou toho, že česká League of Legends scéna a najmä eSuba mali vždy svoje miesto na medzinárodnom poli.
Drvivá väčšina hráčov z vtedajších súpisiek sa už dnes Lolku síce nevenuje (vrátane hráčov z eSuby), ale za zmienku rozhodne stojí, že na turnaji sa vtedy objavila aj švédska superstar Martin "Rekkles" Larsson, vtedy zažíval svoje začiatky s tímom Fnatic. So spoluhráčmi obsadil 3.priečku. Zrejme ani hráči z Česka vtedy netušili, že si o pár rokov budú môcť povedať, že skončili na dánskej LAN akcii na lepšom umiestnení, ako jedna z najväčších legiend tejto hry.
Ladislav "GuardiaN" Kovács
Dokázali by sme vypichnúť hneď niekoľko jeho turnajov, kedy predviedol svoje majstrovstvo a vytiahol tak vlajku Slovenska na najvyšší stupienok. Vybrať však iba jeden moment z kariéry Ladislava "GuardiaN" Kovácsa by ale nebolo úplne fér. Laco bol totiž ťahúňom celej domácej ešport scény niekoľko rokov a bol vôbec prvým, ktorý to dotiahol na tie najvyššie méty. Dôvod prečo som sa ho rozhodol zaradiť do toho článku ako jednotlivca, je ten, že je stále nedocenený.
Najmä nová generácia fanúšikov, ktorá prišla do ešportu počas pandémie o ňom počúva, že to je najväčšie legenda našej scény, nezažila však jeho éru. Čo si však pod pojmom "najväčšia legenda" máme vlastne predstaviť?
Najlepšie som si to uvedomil, keď som počas minuloročnej kvalifikácie na PGL Major Štokholm prežíval urputné nervy a dúfal, že sa frozenovi nakoniec podarí kvalifikovať. Nanešťastie sa tak nestalo. Postúpiť sa nepodarilo ani SINNERS.
Vtedy mi vlastne došlo, že pred pár rokmi mala naša CS:GO vždy istotu, že budeme mať aspoň jedného zástupcu na tých najväčších podujatiach. A vo väčšine prípadov to nebolo iba o tej účasti, ale o útoku na titul. GuardiaN sa o to vždy postaral, či už v drese Natus Vincere alebo FaZe Clan. Nikdy sme sa nemuseli "strachovať", či to nakoniec vyjde alebo nie.
Celé jeho "dielo" dotvára aj to, že sa 6 rokov v rade umiestnil v TOP20 najlepších hráčov od portálu HLTV.org. Tento počin skvelo podčiarkuje 2.miesto za rok 2015, kedy ho o víťazstvo ukrátila dominancia Fnatic na čele s olofmeisterom.
Medzi najlepších hráčov sveta však už prakticky patril od éry Counter-Strike: Source a keď s vydaním CS:GO túžil po hraní na plný úväzok, bol ochotný tomu obetovať úplne všetko. Hraním výlučne na domácej scéne by sa neuživil. Ešport u nás vtedy nebol natoľko rozvinutý, aby mu niekto dal k novej zmluve aj výplatu na celý mesiac. Cestu k svojmu cieľu si našiel aj tak, že si do svojej práce nosil počítač, aby odtiaľ mohol odohrať dôležité zápasy.
Chcenie sa mu vyplatilo a dnes je to zaslúžene legenda svetového formátu, ktorá odohrala a vyhrala turnaje, o ktorých môže drvivá väčšina hráčov iba snívať. V spomienkach si asi najviac (okrem prehratého finále v Bostone 2018) vybavujem, keď som ráno pred odchodom do školy pozeral finále z ESL One New York 2016, kde jeho NaVi nakoniec zvíťazili a on sa po rokoch tvrdej driny dočkal zaslúženej odmeny. V pozápasovej eufórii sa neubránil ani slzám šťastia.
V roku 2020 doplatil na trochu smolný návrat do NaVi a na svetovú scénu sa už nevrátil. Jeho príbeh je ale pre mladšie ročníky (podobne ako ten, ktorý napísal Tomáš "oskar" Šťastným) mementom, z ktorého si môžu veľa vziať. Dnes už síce našli svojich nasledovníkov, ale ako Laco, tak aj oskar budú mať už navždy vo svojich krajinách status, ktorí ich bude pasovať do role tých "prvých" priekopníkov.
Zdroj titulnej fotografie: ELEAGUE/liqupedia.net
Komentáre
Pre vloženie komentára sa musíte prihlásiť.