Ako bežný život, tak aj ten esportový píše skvelé príbehy, ktoré si nájdu v našej pamäti špeciálne miesto. Čo turnaj to ďalší skvelý príbeh? Možno lepšie by bolo povedať, čo Katowice, to fantastický príbeh. Turnaj, ktorý sa po dvoch rokoch vracia späť do offline formátu, priniesol v minulých rokoch mnohé inšpirujúce momenty. Na päť z nich sa pozrieme v tomto článku.
Článok vyšiel pôvodne 11.2.2021 pri príležitosti turnaja IEM Katowice 2021. Vzhľadom na viaceré prestupy a zmeny na svetovej scéne bol 3.2.2022 jeho autorom upravený do terajšej podoby.
Domáce víťazstvo Virtus.pro
Historicky druhý Major v CS:GO a vôbec prvý CSkový Major konajúci sa v Poľsku. Nielen o tom boli Katowice v roku 2014. 16 špičkových tímov sa zišlo počas marca 2014 v Spodek aréne, aby získali titul a navždy sa zapísali medzi najväčšie legendy tejto populárnej strieľačky. Medzi týmito tímami boli aj domáci miláčikovia z tímu Virtus.pro. Tento dnes už legendárny celok tvorila pätica v zložení TaZ, NEO - absolútna špička staršej verzie Counter-Striku, esport ikona pashaBiceps a dve mladé pušky Snax a byali.
Poliaci rozhodne nepatrili medzi favoritov, od toho tam boli Fnatic, LDLC alebo ich neskorší finálový súper Ninjas in Pyjamas (NiP). Hráčska túžba zvíťaziť na domácej pôde a získať Major titul bola ale silnejšia, ako nejaké predpoklady. NEO a spol. si po skvelých výkonoch dokráčali až do finále, kde ich čakal bezpochyby najlepší tím sveta, ktorý im mal vystaviť stopku.
Obrovská divácka kulisa, ktorá hnala svojich domácich harcovníkov vpred, vytvorila nezabudnuteľnú atmosféru. Ich podpora nevyšla na zmar a Virtus.pro dokázali Švédov poraziť. Zdvíhanie trofeje ešte viac vyburcovalo divákov k veľkému aplauzu a z hľadiska sme mohli počuť jedno veľké „dženkujeme Virtus.pro“. Pre päticu hráčov niečo ako splnený sen a v podstate aj vrchol kariéry. Odvtedy už totiž v Katowiciach a ani na žiadnom inom Majore žiadny Poliak nikdy netriumfoval.
Striebro pre ENCE
V Katowiciach 2019 bol ešte celok ENCE tvorený z čisto fínskych hráčov. Severania si museli účasť vo finále Majoru vybojovať až z online priestoru. Fíni sa totiž nezúčastnili minulého Majoru, ktorý by im zabezpečil miesto aspoň v kvalifikácii, ktorá prebieha už formou LAN eventu. Aj napriek tomuto „hendikepu“ sa Allu a spol. postupne prestrieľali cez online kvalifikáciu, európsky minor, LAN kvalifikáciu až na hlavný turnaj.
Nakoľko išlo po dlhej dobe o prvý fínsky tím na najväčšom turnaji sveta, tak toto ich ťaženie spojilo celú esport komunitu z krajiny tisícich jazier. Prišla otočka vo swiss formáte z 0:2 na 3:2, výhra nad favoritmi z tímu Liquid a následne aj nad NaVi. Práve počas týchto dni vznikla aj pieseň od skupiny The Verkkars, venovaná práve tomuto tímu. Táto pieseň s názvom EZ4ENCE sa neskôr pustila pri nástupe hráčov na finále proti Astralis a časom sa dostala aj do samotnej hry CS:GO. K finále asi toľko, že Fíni nemali proti Dánom z Astralis veľkú šancu a zápas nakoniec prehrali. Avšak vraví sa, že zlato vtedy síce nezískali, ale získali niečo viac, srdcia fanúšikov a komunity.
Nejde totiž ani tak o to akú hru predvádzali, ale o to aký príbeh napísali. Rok predtým túto päticu s výnimkou Alluho poznal len málokto. Zrazu hráči stali vo vypredanej Spodek aréne a bojovali o Major titul proti najlepšiemu tímu histórie.
GuardiaNov ACE vo finále turnaja
Katowice 2018 nám ponúkli finále FaZe Clan vs Fnatic. Jednu krásnu BO5 sériu, ktorá na každej mape ukázala to najlepšie, čo vtedajšie CSko malo. Krásne predvedenie tímových stratégii, famózne individuálne výkony, mnoho clutchov a proste všetko čo ku Katowickému finále patrí. Tesný súboj nakoniec lepšie zvládli Švédi z Fnatic, avšak Slovák Ladislav "GuardiaN" Kovács z FaZe Clan predviedol jeden z najlegendárnejších playov v histórii hry CS:GO. Išlo o situáciu z tretej mapy, kedy sa v jednom kole ocitol sám proti piatim hráčom. Beznádejnú situáciu ale dokázal vyhrať.
Celá aréna sa dostala do vytrženia a začala skandovať jeho hernú prezývku. GuardiaN v ten moment ukázal prečo je považovaný za jedného z najlepších hráčov histórie. Možno si poviete, že dať 1v5 ACE nie je zas taký nezvyčajný jav a to je možno pravda. Nuž, GuardiaN dal 1v5 ACE vo finále IEM Katowice a pred zaplnenou arénou proti jednému z najlepších tímov sveta. A to už nie je nezvyčajná vec, ale hotové umenie.
Pasha prináša trofej pre víťaza
Moment, ktorý sa neodohral na hernom serveri a počas žiadneho finále, avšak za jeho pozadím stojí silný odkaz. Je takou tradíciou aj v bežnom športe, že pred turnajom alebo pred začiatkom playoff prinesie nejaká osobnosť trofej pre celkového víťaza. Presne tak sa stalo aj jedného dňa v Spodek aréne. Trofej ale neprinášal len tak hocikto, ale azda najpopulárnejšia osobnosť poľského esportu Jaroslav "pashaBiceps" Jarząbkowski. Človek, ktorý pred rokmi dvíhal Major trofej z Katowic nad svoju hlavu, ju rázom mal priniesť a oficiálne tak zahájiť playoff.
Bol to elektrizujúci moment, ktorý veľa znamenal aj pre samotného Pashu. Do jeho očí sa tisli slzy a bolo vidieť, že je to pre neho viac než len nejaká tradícia. A nielen pre poľského fanúšika to bolo krásne prepojenie súčasnosti s minulosťou, jednoducho krásny návrat v čase. Pasha je totiž jedna z najväčších legiend Counter-Strike sveta.
Dupreeho triumf po úmrtí jeho otca
Tesne pred začiatkom majoru Katowice 2019 nastal v živote bývalej hviezdy Astralis, Petra "dupreeh" Rasmussena smutný okamih. Jeho otec podľahol zákernej chorobe. S otcom si bol veľmi blízky. Bol to totiž človek, ktorý mu bol po celý život veľkou oporou, a ktorý pravidelne sledoval jeho zápasy. Vtedy ešte dvojnásobný major šampión uvažoval, či sa ma vybrať domov alebo ma turnaj odohrať. Spomenul si ale na slová svojho otca, ktorý chcel, aby do Katowic odcestoval, aj keď vedel, že na tom po zdravotnej stránke nie je najlepšie.
Pred mladým Dánom tak stala okrem obhajoby titulu aj neľahká úloha, Vysporiadať sa s takou tragickou udalosťou a uctiť si otcovu pamiatku zlatým kovom. Viac menej bez problémov prešli Astralis swiss formátom až do playoff. Dupreeh v playoff ukázal, že je skutočný profesionál a jeho individuálna hra bola prakticky na rovnakej úrovni ako za bežných okolností. Astralis si vydobyli postup až do finále, kde nedali šancu fínskym ENCE. A kto iný mal zdvihnúť Major trofej nad hlavu ak nie ten hlavný hrdina? Bol to rozhodne jeden z nezabudnuteľných zážitkov.
Dupreeh sa pri oslavách ešte dokázal ubrániť slzám, ale v pozápasovom rozhovore už to bolo na neho priveľa. V ten deň ukázal veľký charakter a dušu bojovníka. Jeho otec by na neho bol dozaista hrdý.
Komentáre
Pre vloženie komentára sa musíte prihlásiť.